S ateliérom Self Up sme sa tentoraz vybrali na miesto, ktoré v sebe nesie jedinečnú energiu umenia, estetiky a inšpirácie. Do krajiny, kde akoby každý kameň, každá ulica a každý výhľad rozprávali príbeh o tvorivosti. Našou destináciou bola Florencia a čarovné Toskánsko – miesta, kde sa zrodili veľké umelecké mená, kde sa formovalo vnímanie krásy a odkiaľ dodnes prúdi inšpirácia do celého sveta.
Táto cesta pre nás nebola len obyčajným spoznávaním nových miest. Bola to cesta za koreňmi umenia. Túžili sme lepšie pochopiť atmosféru krajiny, z ktorej vyrástli veľkí umelci, cítiť prostredie, ktoré ich ovplyvňovalo, a nasať aspoň kúsok tej zvláštnej tvorivej energie, ktorá je v Taliansku prítomná na každom kroku.
Do Florencie sme prišli s otvorenou mysľou aj srdcom. Chceli sme sa naučiť niečo nové, objaviť ďalšie pohľady na fungovanie kreatívneho ateliéru a spoznať techniky, ktoré sa praktizujú vo svete. Zároveň sme si však chceli dovoliť aj niečo oveľa jemnejšie a osobnejšie – na chvíľu spomaliť, vnímať krásu okolo seba a zažiť na vlastnej koži pravú atmosféru la dolce vita.
Jedným z najsilnejších momentov celej cesty bola návšteva ateliéru priamo v srdci Florencie. Miesta, ktoré dýchalo umením, autenticitou a neopakovateľnou atmosférou. Už samotný pobyt v takom priestore bol pre nás veľkým zážitkom, no o to viac nás očaril čarovný západ slnka, ktorý celému momentu dodal takmer filmovú náladu. Bolo to presne to spojenie estetiky, emócie a prítomného okamihu, ktoré si človek uchováva v sebe ešte dlho po návrate domov.
Niekoľko dní sme strávili aj v oblasti Toskánska, ktoré nás prijalo svojím pokojom, jemnosťou a prirodzenou krásou. Jar tam už bola cítiť vo vzduchu. Príroda sa prebúdzala, všetko hralo sviežou zeleňou, voňali orgovány a krajina pôsobila mäkko, nežne a zároveň veľkolepo. Bol to ten typ krásy, ktorý sa nesnaží kričať, no napriek tomu vás hlboko zasiahne.
Toskánsko v sebe nesie zvláštny pokoj. Akoby tam ľudia vedeli žiť o trochu vedomejšie, pomalšie a s väčšou úctou k životu. Či už pri stole s chutným jedlom, na slnkom zaliatych uliciach alebo vo výhľadoch na krajinu, všade bolo cítiť, že krása tu nie je len niečo navonok. Je súčasťou každodennosti. Súčasťou spôsobu života.
A možno práve to nás zasiahlo najviac. Umenie tu nebolo prítomné iba v galériách, kostoloch či historických pamiatkach. Bolo všade okolo nás. V architektúre, v detailoch, v jedle, v spôsobe, akým ľudia vytvárajú priestor pre život. Obklopovalo nás historické aj moderné umenie a bolo cítiť, že umelci tu majú svoje pevné miesto. Že tvorivosť je prirodzenou súčasťou kultúry a identity tejto krajiny. Bolo nesmierne inšpiratívne vidieť, ako veľmi si tu ľudia vážia krásu, remeslo a tvorbu.
Domov sme si tak nepriniesli len výborné víno a olivový olej, hoci aj tie budú mať navždy svoju vôňu spomienok. Oveľa viac sme si odniesli zážitky, pocity a vnútorné naplnenie. Pokoj, krásu, jemnosť, inšpiráciu a zvláštny druh estetického uspokojenia, ktorý človek cíti, keď sa na chvíľu ocitne na mieste, kde všetko dáva zmysel inak – tichšie, hlbšie a citlivejšie.
Táto cesta do Florencie a Toskánska nám pripomenula, prečo má umenie v našich životoch svoje miesto. Prečo je dôležité nielen tvoriť, ale aj vnímať. Prečo potrebujeme občas odísť, aby sme sa mohli vrátiť bohatší o nové pohľady, nové nápady a nové cítenie.
A presne také bolo aj naše Taliansko. Krásne, inšpiratívne, nežné a nezabudnuteľné.